Fotogaléria Kezmarok 08

Zájazd "Kežmarok 2008" -

17. ročník letných zájazdov KST Myjava

Tento rok sa zájazd uskutočnil v inom termíne, než býva zvykom. V minulosti sme chodievali v polovici augusta, kedy už bolo ustálené počasie. Voľný bol však len termín od 22.7 do 27.7.2008. O zájazd bol veľký záujem, celkový počet účastníkov 47, z toho 2 cestovali osobným automobilom. Dopravu počas celého pobytu zabezpečoval autobus z firmy GAMABUS.

Fotogaléria z tejto akcie

Utorok 22.7.2008 - Vlkolínec - Malinô Brdo - Hrabovo

Ráno sme odchádzali za pekného slnečného počasia, v stredu sa však má počasie radikálne zmeniť a začne pršať. Dúfali sme však, že sa meteorológovia pomýlia a nebude to také zlé. Na výber sme mali turistiku v okolí Ružomberku - Vlkolínec a Malinô Brdo alebo keltské hradisko Havránok neďaleko Liptovskej Mary, prípadne výstup na Maguru z Partizánskej Ľupče. Nakoniec sme si zvolili prvú možnosť.

Na trasu sme nastupovali z Bieleho Potoka pri Ružomberku, odkiaľ do Vlkolínca vedie žltá značka. Ešte sme po nej nešli a tak nás prekvapil strmý výstup. Očakával som miernejší terén. Ale výhľady na Biely Potok, Sidorovo a vzdialený Choč boli pekné. Keď chodník dosiahne najvyšší bod, znova klesá a do Vlkolínca sa dostávame pri kostole. Je to zbytočná strata výšky. Pohodlnejší je výstup od penziónu za Bielym Potokom alebo z Trlenskej doliny, ale tieto cesty sú asfaltové a dobré je nimi ísť vtedy, ak je popršané.

Vo Vlkolínci je čo pozerať. Je to pamiatková rezervácia pôvodnej architektúry a obnovených je mnoho dreveníc. Obec Vlkolínec je zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Prezreli sme si drevenice, ktoré sú väčšinou obnovené a objavujú sa aj nové stavby v pôvodnom štýle. Po prehliadke sme stúpali hore na lúky pri hoteli Malina. Tu je aj horná stanica sedačkovej lanovky z Hrabova. Nachádza sa tu lyžiarske stredisko Malinné (Malinô Brdo).

Niektorí sme ešte predtým odbočili na zelenú značku a vystúpili do sedla pod Vtáčnikom, odkiaľ bol pekný výhľad na okolité kopce. Po krátkom odpočinku sme vystúpali asi za 10 minút na vrchol Malinného (1209 m), kde nás už čakala ďalšia časť našich turistov, ktorí vystupovali priamo hore zjazdovkou od hotela Malina. Keď sme sa dosť napozerali výhľadov, zostúpili sme dolu a po zjazdovke okolo Májekovej chaty sme prišli do Hrabova. Celá turistika trvala asi 4 hodiny, čo na úvod úplne stačilo. Po krátkom občerstvení sme pokračovali v ceste do Kežmarku, kde sme sa ubytovali. Po večeri sa konal zoznamovací večierok a posedenie pri harmonike. Tentoraz sme mali len jedného harmonikára (J. Čepku), ale aj to stačilo na vytvorenie dobrej nálady.


Streda 23.7.2008 - Belianska jaskyňa - Kežmarský hrad

Meteorológovia sa tentoraz nemýlili. Pršať začalo už včera večer a lejak pokračoval aj ráno. A za celý deň nemal prestať. Nezostávalo nám nič iné, len ísť do jaskyne. Nablízku sme mali Beliansku jaskyňu, v ktorej sme už dávno neboli. Informátor nám oznámil, že zatiaľ tam nie je veľa návštevníkov a netreba čakať. Hneď sme vyštartovali a po 9,00 hod. sme boli na parkovisku. (parkovné pre autobus 300 Sk, ak parkujete viac ako 1 hod.)

Väčšina išla na prehliadku jaskyne. Ku vchodu do jaskyne treba stúpať asi 20 min. Drobne pršalo, ale dalo sa to vydržať. Vstupné do jaskyne je pre našinca dosť vysoké (200 Sk), pre dôchodcov a deti zľava len 20 Sk (!). Inde býva aspoň 50%. Lacnejšie to však nebude. Ihneď sme išli na prehliadku. Pri nej treba prekonať v jaskyni asi 870 schodov a dĺžka prehliadky je 70 minút. Teplota v jaskyni je stabilná 5°C. Vonku bolo trochu teplejšie, asi 14 °C. Jaskyňa je pekná, prehliadku sa oplatí absolvovať. Nakoniec nám prehliadka trvala 1 hod. a 20 min.

Medzitým vonku začala prietrž mračien a lejak bol oveľa silnejší, ako keď sme sem išli. Návštevníkov sa však hore valili celé húfy. Najhoršie bolo, že cestou premokli do nitky, lebo okrem dažďa sa pridal aj silný vietor. Videli sme aj rodičov s malými deťmi, ktoré plakali. Keď prišli hore, museli ďalej čakať v daždi, pretože všetci sa pod malú strechu nevošli. A absolvovať prehliadku jaskyne premoknutý po dlhšom čakaní asi nebolo veľmi príjemné. My sme boli radi, že sme to ešte vystihli. Vo vyhriatom autobuse sme sa prezliekli a išli sa občerstviť. V úmysle sme mali ešte návštevu múzea TANAPu v Tatranskej Lomnici. Ale keďže sme nechceli riskovať ďalšie premoknutie, vrátili sme sa do Kežmarku. Popoludní prestalo pršať a tak to niektorí využili na prehliadku Kežmarského hradu. Večer zase posedenie pri harmonike.


Štvrtok 24.7.2008 - Slovenský raj: Čingov - Tomašovský výhľad - Letanovský mlyn

V noci prestalo pršať, ale nad ránom sa zase spustil dážď. Hladiny vodných tokov stúpli a ráno sme sa dozvedeli o dvoch obetiach povodní v obci Čirč neďaleko Kežmarku. Zlepšenie počasia nehlásili ani na dnes. Rozhodli sme sa ísť do Slovenského raja, kde by nám slabý dážď nevadil. Rokliny síce boli uzavreté, ale možno v prielome Hornádu nebude toľko vody. Uvidíme podľa situácie. Po odchode z Kežmarku smerom na Spišskú Novú Ves sa počasie začalo zlepšovať, už nepršalo a oblačnosť bola pretrhaná. Po príchode na Čingov bolo zamračené, ale nepršalo.

V pláne sme mali kratší okruh z Čingova okolo Sovej skaly (cca 2 hod.), dlhší okruh z Čingova na Tomašovský výhľad a k Letanovskému mlynu, potom prielomom Hornádu späť na Čingov (cca 4 - 5 hod.). Väščina však išla dlhší okruh. Chodník bol v dobrom stave a vzhľadom na predchádzajúce intenzívne dažde nebol ani veľmi blatistý. Asi po hodine sme prišli na Tomašovský výhľad. Popozerali sme, pofotili a pokračovali ďalej smerom k Letanovskému mlynu. Z chodníka nad Spišskými Tomášovcami, ktorým sme prechádzali, je za dobrého počasia krásny výhľad na Vysoké Tatry. Teraz však bolo vidieť len podhorie a vrcholky boli v hmle.

Po príchode do údolia Hornádu sme po chvíli stretli vozidlo Záchrannej služby. Záchranári nám oznámili, že prielomom Hornádu sa nedá prejsť a musíme vystúpať buď ku Kláštorisku a potom zostúpiť pod Tomašovský výhľad alebo sa vrátiť tou istou cestou, ako sme prišli. Keďže z Kláštoriska je nepríjemný zostup po šmykľavých skalách, volili sme radšej návrat tou istou cestou. Tak sa stalo, že sme "utvorili rekord", keď v jeden deň sme boli 2x na Tomašovskom výhľade. Tu sme si aj zajedli, lebo bol práve čas obeda. Keď sme prichádzali na Čingov, znova sa drobne rozpršalo. Väčšina našich turistov však už bola v cieli a občerstvovali sa v blízkom bufete. Na spiatočnej ceste sme si urobili zastávku v Poprade a pozreli sa, ako je vynovený. Mali sme v úmysle zastaviť sa aj v Spišskej Sobote, kde je tiež pamiatková rezervácia pôvodnej architektúry. Vzhľadom na počasie sme to nechali na inokedy. Dnes bola turistika celkom dobrá, aj keď to neboli pôvodne plánované trasy.


Piatok 25.7.2008 - Jakubiná - Jánska dolina - Múzeum liptovskej dediny Pribylina

Dnes sú v pláne Západné Tatry, konkrétne výstup z Račkovej doliny cez Otrhance, Ostredok a Vyšnú Maguru na Jakubinú, Hrubý vrch, Končistú a Račkovou dolinou späť. Je to za dobrého počasia krásna túra s peknými výhľadmi. Absolvoval som ju niekoľkokrát vždy za výborného počasia. Je to však dlhá a časove náročná túra, podľa sprievodcu trvá 9 hodín, prevýšenie vyše 1200 m. Kratšia trasa mala ísť magistrálou z Podbanského do Račkovej doliny.

Počasie zatiaľ nevyzeralo zlé, ale predpoveď podľa webovej stránky Meteoblue nebola dobrá. Na popoludnie sľubovali silný dážď. Aj napriek tomu sa vytvorila skupina 8 turistov, ktorí chceli plánovanú trasu prejsť. Zaviezli sme ich do Račkovej doliny s tým, že okolo 17,00 hod. pre nich prídeme. Ostatní sme išli do Liptovského Jána. Tu bolo počasie dobré, dokonca svietilo slnko. Väčšina išla Jánskou dolinou, kde je spevnená cesta. Je to výhodné v prípade, keď prší. Na severe sme videli hrebeň Jakubinej, ktorý zatiaľ nebol v hmle. Verili sme, že naši turisti to nebudú mať také zlé, ako sľubovala predpoveď.

V Jánskej doline sme sa rozdelili na niekoľko skupín. Väčšina išla stále dolinou až k horárni Pred Bystrou ( z Liptovského Jána asi 2 hod.). Potom tou istou cestou naspäť. Ďalšia skupina odbočila v Liptovskom Jáne na zelenú značku a vystúpili na Poludnicu ( 1548 m). Pritom nahľadali krásne dubáky, čo sme im závideli.

Niektorí zase vystupovali peknou Stanišovskou dolinou na poľanu Brtkovica. Tu je veľa chát, pri jednej sme sa aj občerstvili. Pôvodný úmysel bol vystúpiť na vrchol Slemä (1513 m), kde je pamätník a zyšky lietadla, ktoré havarovalo v r. 1944 počas Slovenského národného povstania. Mali sme však málo času, lebo na spiatočnej ceste sme sa chceli zastaviť v Pribyline a navštíviť Múzeum liptovskej dediny.

Dorazili sme tam okolo 15. hod. Vstupné bolo 100 Sk, mládež a dôchodcovia 60 Sk. Za fotografovanie 20 Sk, čo je prijateľné. Oproti poslednej návšteve (asi pred 10 rokmi) tu pribudlo mnoho nových budov, väčšinou drevených z rôznych kútov Slovenska. Medzi najkrajšie a najväčšie patrí goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec a ranogotický kostol zo zatopenej obce Liptovská Mara. Okrem toho je tam množstvo ďalších, väčšinou drevených stavieb napr. zemianska kúria z Paludze, becná škola z Valaskej Dubovej, požiarna zbrojnica z Jalovca, kováčska vyhňa z Liptovskej Kokavy a iné.

Od roku 2002 má múzeum aj ďalšiu atrakciu - expozíciu technickej pamiatky bývalej Považskej lesnej železničky, ktorá od začiatku dvadsiateho storočia spájala Liptovský Hrádok s dolinami Čierneho Váhu. Jedna z jej odbočiek viedla popod Kráľovu hoľu do Liptovskej Tepličky. Slúžila na dopravu dreva a lesných robotníkov. Celková dĺžka trate dosahovala 107 km. Železnička v múzeu zatiaľ nie je funkčná, ale ráta sa s vybudovaním trate, ktorá bude spájať jednotlivé celky múzea a na nej bude premávať lokomotíva s vozňami pre návštevníkov.

Na prehliadku sme mali necelé 2 hodiny, čo bolo málo na dôkladné prezretie celého areálu. Aj tak sme museli večeru presunúť o 1 hodinu, lebo skupina, ktorá išla Jakubinú, mala meškanie. Počasie sa im tiež vydarilo až na to, že Jakubiná bola v hmle a fúkal silný vietor, ktorý ich zrážal k zemi. Večerné posedenie pri harmonike bolo so slabšou účasťou, lebo väčšina účastníkov bola z dnešnej turistiky unavená.


Sobota 26.7.2008 - Poľské Vysoké Tatry

Dnes je posledná možnosť navštíviť sľubované Poľské Vysoké Tatry. Počasie na severe zase nehlásili dobré. Lepšie by bolo ísť do oblasti Nízkych Tatier. Ale zamýšľaný program som už nechcel meniť. Za vstup do Tatier treba platiť. Preto sme sa zastavili na hranici v Lysej Poľane a vymenil som potrebné množstvo zlotých na zaplatenie vstupu. Platí sa 4,40 PZl (asi 44 Sk) pre dospelého a 2,20 PZl pre dôchodcov a mládež. Autobus nás odviezol ešte asi 1,5 km od hranice na parkovisko pri Palenici Bialczanskej.

Pre autobus pýtali parkovné 6 PZl za hod., čo pri státí 7 hodín by bolo vyše 400 Sk. Tak sme radšej vystúpili a autobus sa vrátil na Lysú Poľanu, kde na poľskej strane pri colnici je veľké parkovisko a možno parkovať bezplatne. Vydali sme sa na cestu Dolinou Rybiego Potoku na Morskie Oko. Cesta vedie po asfaltke a trvá asi 2 hodiny. Zo začiatku to nie je veľmi záživné, ale asi po 3/4 hod. príde prvá zaujímavosť a to sú Mickiewiczove vodopády (Wodogrzmoty Mickiewicza). Po predchádzajúcich dažďoch boli mohutné a riadne hučali. Ďalšia cesta už bola zaujímavejšia, objavili sa aj výhľady, ale vrcholky Tatier boli v hmle. Po ceste sa valili húfy návštevníkov, väčšinou Poliakov. Bol víkend, ale možno v sezóne je tu väčšinou takto. Vyzeralo to ako promenáda na Václaváku v Prahe.

Po 2 hodinách sme boli konečne pri Morskom oku. Inak sa dá vyviezť hore na konských povozoch, ale pýtajú za to 400 Sk na osobu a to je len 1 cesta hore alebo dolu. Ani Poliaci túto možnosť nevyužívali a počas nášho výstupu vyšli hore asi 2 vozy, v každom po 20 návštevníkov. Pri Morskom oku je veľká chata, kde sa dá občerstviť či už z vlastných zdrojov ale v bufete. Počasie sa začalo zhoršovať a rozmýšľali sme, čo urobiť. Pôvodne zamýšľaná trasa cez Spiglaszovu Przelecz neprichádzala do úvahy, pretože vo vyšších polohách neboli žiadne výhľady. Asi desiati sme sa rozhodli prejsť cez Swistovu Czubu (1763 m) do Doliny Pieciu Stawow Polskich, kde sú pekné plesá a v blízkosti je vodopád Siklawa.

Trasa zo začiatku stúpa a postupne sme naberali výšku. Dostali sme sa však do oblasti hmly a výhľady neboli žiadne. Za dobrého počasia poskytuje táto trasa krásne výhľady do dolín aj na vodopád Siklawa. Mali sme smolu. Asi po 1,5 hod. výstupu sme prišli k chate pri Przednom Stawe Polskom. Bolo tu veľa ľudí a hmla. Pokračovali sme ďalej a po chvíli prišiel intenzívny dážď. Kým sme vytiahli dáždniky a pršiplášte, boli sme celkom mokrí. Cesta zostupovala dolu dolinou Roztoki, na chodníkoch sa stále valili ľudia hore aj dolu, hoci lejak bol čoraz silnejší. Neskôr v diaľke zahrmelo, takže to bola búrka. Lejak chvíľami prestával, ale neskôr zase z väčšou silou pokračoval. Na chodníkoch bolo veľa vody, miestami sme sa brodili v kalužiach. Nepríjemné bolo mokro v topánkach. Stále sme zostupovali a cesta nemala konca kraja. Asi po hodine prestalo pršať, ale to sme už boli dosť mokrí. Našťastie nefúkalo a nebolo chladno.

Konečne sme boli na asfaltke pri Mickiewiczových vodopádoch a rýchlym pochodom sme prišli k parkovisku. Parkovisko bolo celkom plné a náš autobus musel zostať dolu na Lysej Poľane. Tak sme ešte prešli 1,5 km a boli sme pri autobuse. Tu už bola aj väčšina našich turistov, ktorí išli kratšiu trasu. Po občerstvení na našej strane hranici sa išlo na ubytovňu. Poľské Tatry sa nám teda nevydarili a zmokli sme tak, ako už dávno nie. Ale aspoň bude na čo spomínať. Po večeri perfektný rozlúčkový večierok pri harmonike až do neskorých večerných hodín.


Nedeľa 27.7.2008 - Malá Fatra: Veľký a Malý Rozsutec - Veľký Fatranský Kriváň - Jánošíkove diery

Konečne sme sa zobudili do slnečného rána. Obloha bola modrá, ale Vysoké Tatry aj tak neboli úplne čisté a nad niektorými končiarmi sa držala stále oblačnosť. Odchádzame o 8,30 hod. do Terchovej. Vyzerá, že dnes sa nám počasie konečne vydarí. Pri Ružomberku odbočujeme na Párnicu a okolo 11 hod. prichádzame do Bieleho Potoka, čo je časť Terchovej. Tu vystupuje skupina, ktorá prejde Jánošíkovými dierami do sedla Medzirozsutce a vystúpi na Malý Rozsutec. Ďalšia skupina vystupuje v Štefanovej s cieľom vystúpiť na Veľký Rozsutec zo sedla Medziholie a vrátiť sa Hornými dierami späť do Štefanovej, kde bude čakať autobus. Posledná skupina sa zaviezla do Vrátnej a lanovkou vyšla do Snilovského sedla a odtiaľ na Veľký Fatranský Kriváň.

Najpočetnejšia skupina išla zo sedla Medziholie na Veľký Rozsutec. Výstup zo Štefanovej lúkami nebol príjemný, po predchádzajúcich lejakoch bol terén blatistý. Zo sedla Medziholie je to už lepšie, terén je skalnatý. Celý výstup zo Štefanovej trvá podľa sprievodcu 2 a 3/4 hod, niektorí sme to stihli za 1 a 3/4 hod, ale väčšina čas dodržala. Výhľad z vrcholu je na túto ročnú dobu výborný. Fúka len slabý vietor, nie je chladno, skrátka pohoda. Potom zostup Hornými dierami na Vrchpodžiar a do Štefanovej.

Odchádzame o 17. hod. S dnešnou turistikou je každý spokojný, škoda len, že nám nevyšli poľské Tatry. Inak by bol celkový dojem oveľa lepší. Cestou ešte zastávka pri motoreste Bystričan a okolo 20,30 hod. sme konečne na Myjave. Sme radi, že nikomu sa nič nestalo, nemali sme žiadny úraz a že nás šofér Dušan Figura z Jablonky bezpečne doviezol domov, za čo mu vyslovujeme poďakovanie.




Návrat na prehľad uskutočnených zájazdov a akcií


Tradiční český výrobce sportovní výživy Promil