Uskutočnené zájazdy r. 2009
VEITSCHALPE, SCHNEEALPE a RAXALPE - 11. až 14.6.2009
Zájazd do rakúskych hôr už každoročne v polovici júna organizuje Klub slovenských turistov Chirana Stará Turá. Vedúcim zájazdu bol Ing. Július Eisele. Väčšina z 26 účastníkov bola zo Starej Turej, z Myjavy nás bolo 5.
1.deň (11.4.2009) - sedlo Niederalpl (1224 m) - Hohe Veitsch (1981 m) - chata Graf Meran Haus (1836 m) - 3 hod. prevýšenie 700 m.
Odchádzali sme vo štvrtok 11.6.2009 o 7,00 hod. zo Starej Turej za pekného počasia. To sa však malo v priebehu dňa zmeniť. Cesta rýchlo ubiehala a o 9,00 hod. sme boli v Bratislave. Tu však nastali problémy s autobusom a mali sme nútenú prestávku 2,5 hod. O 11,30 hod. prišiel druhý autobus, do ktorého sme sa presťahovali. Výhodou bolo viac miesta - predchádzajúci autobus bol 28-miestny, ale tiež pohodlný. Počasie v Rakúsku sa postupne zhoršovalo, začalo pršať a v niektorých miestach na okraji diaľnice bolo vidieť krúpy po búrke. Pred 15. hod. sme boli na mieste v sedle NIEDERALPL (1224 m) v pohorí Veitschalpe.
Vonku husto pršalo a nás čakal 4-hodinový výstup v daždi k chate Graf Meran Haus, ktorá leží vo výške 1836 m. Obliekli sme si nepremokavé oblečenie a vydali sa na cestu (č. 405 - mapa WK 041 Hochschwab, Veitschalpe). Asi po pol hodine prestalo pršať. Zastavili sme na mieste, kde bol les redší a bolo vidieť na okolité hory. Prekvapilo nás množstvo kvetov rôznych farieb, ktoré vytvárali hustý koberec. Uvideli sme aj hrebeň s najvyšším vrcholom Hohe Veitsch (1981 m), na ktorom je kríž. Výstupový chodník viedol zo začiaku traverzom, neskôr začal prudšie stúpať. Počasie sa znova zhoršilo a začalo drobne pršať. Hore na hrebeni už bola aj hmla a vietor. Našťastie sme tento úsek rýchlo prešli a o 18. hod. sme dorazili na chatu Graf Meran Haus (1836 m). Na chate bolo príjemne teplo. Mali sme tu zaistený nocľah v tzv. matratzenlager. Izby sú veľké - pre 20 ľudí, nie sú tu samostatné postele, ale spí sa jeden vedľa druhého. Priestoru nie je veľa, vyspať sa však dá a takýto nocľah je podstatne lacnejší ako izba s posteľami. Navyše pre členov KST dávajú zľavu. (z 11 € na 7 €)
2.deň (12.6.2009) dopoludnia - chata Graf Meran Haus (1836 m) - Hohe Veitsch (1981 m) - Predigtstuhl (1788 m) - Senkstein (1407 m) - Mürzsteg (803 m) 3,5 hod. zostup 1200 m.
Celú noc fúkal vietor a a na strechu bubnoval dážď. Nad ránom však prestal. O 6. hod. sme vstali, naraňajkovali sa z vlastných zdrojov a pripravili na ďalšiu cestu. Z chaty som odišiel o 6,30 hod. a vystúpil som znova na Hohe Veitsch. Včera sa tam nedalo fotiť, lebo bola hmla. Bol som tam za 20 min., odfotil čo sa dalo a ponáhľal dolu. Naši turisti už všetci odišli, nebolo ich vidieť a tak som mal aj trochu strach, aby som v neznámom prostredí nezablúdil. Terén bol mierne zvlnený, podobný našim Nízkym Tatrám. Aj počasie sa začalo zlepšovať, sem-tam sa objavilo aj slnko. Asi po pol hodine som dostihol posledných z našich turistov a ďalej som išiel v pohode.
Väčšinou sme traverzovali bočnými chodníkmi popod jednotlivé kopce asi vo výške 1500 m. Počasie sa čím ďalej zlepšovalo, občas síce prišla prehánka v podobe snehových krúpov, ale to nič nebolo. Prechádzali sme pekným terénom okolo 2 chát, boli však zavreté. Stále bolo čo fotiť, to však zdržuje, ostatní zatiaľ prejdú 200 aj 300 m a treba ich dobiehať. V poslednej časti bol nepríjemný zostup strmou roklinou. Človek sa niekedy čudoval, ako vôbec našli cestu v takom strmom teréne. Konečne sme boli o 10. hod. dolu v osade Mürzsteg. Odtiaľ nás autobus odviezol do dediny Krampen. Tu sme sa naobedovali z vlastných zdrojov a prichystali na ďalšie dni. Dolu zídeme až o 2 dni, čakajú nás nocľahy na 2 chatách. Bolo treba nabaliť potraviny, vodu, oblečenie. Batoh má približne 10 kg a čaká nás prevýšenie 1000 m, čo je s takou záťažou dosť.
2.deň (12.6.2009) popoludní - Krampen (752 m) - Karlgraben - Karlboden (1650 m) - Windberg (1903 m) - chata Schneealpen Haus (1788 m) 4,5 hod. prevýšenie 1150 m.
Z Krampenu vyrážame o 12,45 hod. Počasie výborné, modrá obloha a biele mraky, v pozadí krásne hory. Ideme asi 1 km úzkou asfaltkou, vedľa nej sú pekne upravené domčeky s typickými muškátmi. Potom prechádzame vyschnutým štrkovým korytom rieky, voda tadiaľto tečie asi na jar, keď sa topí v horách sneh. Koryto nás bude sprevádzať až hore, viac krát ho pri výstupe prekrižujeme. Neskôr ideme lesom a chodník je čoraz strmší. Po 2 hodinách konečne vychádzame z lesa a terén sa zmierňuje. Vidíme okolité kopce, pred nami snehové pole a nad ním by už mal byť miernejší terén. Snehové pole obchádzame vpravo a dostávame sa na rovinu. Chodník sa kľukatí v kosodrevine. Každú chvíľu obdivujeme a fotíme krásne kvety. Pred nami sa objavuje náhorná plošina Schneealpe v plnej kráse. Zelené lúky s pasúcimi sa kravami, vzadu na kopčeku chata Schneealpen Haus, kde budeme dnes spať.
Čaká nás ešte výstup na najvyšší vrchol v tejto časti pohoria. Je to Windberg (Veterná hora) s výškou 1903 m. Sme tam o 16,15 hod., takže celý výstup nám trval 3,5 hod. Windberg nezostáva nič dlžný svojmu menu a tak tu riadne fúka. Schádzam druhou stranou do údolia okolo chalúp a hospodárskych budov. Ešte 1 km po rovine a sme pri chate Schneealpen Haus (1788 m). Na chate je teplo, ochotný personál nám hneď ponúka niečo na zajedenie. Dávame si polievku, majú na výber asi 5 druhov v cene od 3,5 až 4,5 €. Porcie sú veľké a človek sa dobre nasýti. K tomu fľaškové pivo Puntigamer za 3 €. V menších bucľatých krígloch chutí vynikajúco. Neskôr sa ideme ubytovať. Izby sú menšie a útulnejšie ako na predchádzajúcej chate. Jedna izba pre 8 ľudí. Takisto je tam teplúčko ako dolu. Aj keď v noci fúka silný vietor, vyspíme sa dobre.
3.deň (13.6.2009) dopoludnia - chata Schneealpen Haus (1788 m) - Lurgbauerhütte (1764 m) - Obere Karböndle (1609 m) - sedlo Nasskamm (1210 m) - 2,5 hod. zostup 600 m
Dnes spíme trochu dlhšie. Odchod je naplánovaný o 8,00 hod. Vyrážame presne a po štrkovej ceste skoro rovinatým terénom prichádzame k chate Lurgbauerhütte. V okolí sa pasie množstvo kráv a mladých býčkov. Zaujímavé sú kravy na snehovom poli. Od chaty nás už čaká zostup do sedla Nasskamm, zo začiatku mierny a potom strmší. Pohorie mi pripomína v tejto časti Malú Fatru, sú tu podobné skaly. Zostup nie je dlhý a o 10,30 hod. sme v sedle Nasskamm (1210 m). Stratili sme 600 m nadmorskej výšky, budeme musieť znova stúpať a dostaneme sa do pohoria Raxalpe. V sedle odpočívame 1 hod. a obedujeme z vlastných zdrojov. Okolo chodia turisti, je víkend a výborné počasie.
3.deň (13.6.2009) popoludní - sedlo Nasskamm (1210 m) - Gamsecksteig - Zahmes Gamseck (1849 m) - Heukuppe (2007 m) - Carl Ludwig Haus (1804 m) - 4 hod. prevýšenie 800 m
Zo sedla Nasskamm odchádzame o 11,30 hod. Ešte mierny zostup a začíname traverzovať popod pohorie Raxalpe. Chodník je mierne stúpajúci a ide sa po ňom veľmi dobre. Asi za hodinu prichádzame do sedla pod Hohe Gupf (1554 m). Odtiaľto už zreteľne vidíme steny pohoria Raxalpe. Výstupová cesta zaisteným chodníkom Gamseck steig je ešte schovaná, po prekonaní 2 suťovísk sa objavujú laná zaistenej cesty. Obtiažnosť je ľahká (stupnica A/B), dá sa prejsť bez zaisťovacej výstroje. Terén mi pripomína výstup do sedla Prielom vo Vysokých Tatrách. Pretože máme ťažké batohy, treba byť opatrný. Výstup trvá asi hodinu a o 13,30 sme hore. Odpočívame, aj keď tu dosť fučí a čakáme na ostatných. Potom už mierny výstup na najvyšší vrch Raxalpe, volá sa Heukuppe (Kopa sena) 2007 m. Odtiaľ krásny výhľad na okolité pohoria. Najvýraznejší je Schneeberg. Ešte zostup k chate Carl Ludwig Haus (1804 m) a dnešné putovanie ukončíme. K chate prichádzame o 16. hod.
Vo vnútri nás víta dusné ovzdušie. Je tu nafajčené ako v treťotriednom šenku. Pritom na chatách je v Rakúsku zakázané fajčiť. Nefajčiarska jedáleň je hneď vedľa, ale dym ide aj tam. Sú problémy s nocľahom, je drahší ako bolo uvedené na internete (7 €) a navyše si musíme zaplatiť aj raňajky (9 €). Obsluha je neochotná, pri pulte musíme 10 min. čakať, aby sme dostali pivo. Neskôr sa ideme ubytovať, na izbách je hrozná zima. Dúfame, že navečer zakúria. Ale to sme sa mýlili. V noci bola zima ešte väčšia. Po večeri sme niektorí išli pozrieť do okolia. V blízkosti chaty bola kaplnka, v ktorej bol pamätník obetiam hôr. Potom ideme ešte asi 1 hod. smerom k chate Hans Nemecek Hütte. Je to chata na núdzové prenocovanie v zlom počasí. Slnko už zapadá a tak sa vraciame späť na chatu, kde sme ubytovaní. Chvíľu ešte vegetíme vo vykúrenej miestnosti, ktorá je vyhradená pre ubytovaných. Potom už do studeného odchovu na izby.
4.deň (14.6.2009) chata Carl Ludwig Haus (1804 m) - chata Habsburg Haus (1785 m) - Klobentörl (1631 m) - W. Dirnbacher Hütte (1477 m) - Otto Haus (1644 m) - Raxseilbahn - 6 hod.
Ráno sa budíme už o 6. hod. Balíme veci a ideme do jedálne. Raňajky však budú podávať až o 7,30 hod. a tak musíme čakať. Konečne sa objavuje personál a pripravuje pre nás švédske stoly. Výber bol celkom slušný a tak sa dobre naraňajkujeme. Odchod z chaty o 8,30 hod. Zrána bolo oblačno, ale postupne sa vyjasňuje. Časť výpravy ide na zaistené cesty - feraty, asi polovica ide na chatu Habsburg Haus. Terén je príjemný, väčšinou sa ide po rovine. Stále obdivujeme množstvo kvetín a fotíme. Asi za 1 a 1/4 hod. sme pri chate Habsburg Haus. Prostredie je tu oveľa príjemnejšie než na Carl Ludwig Hause a aj nocľah lacnejší. Po chvíli pokračujeme ďalej smerom na Trinksteinsattel.
Pôvodne sme chceli ísť hrebeňom, lenže nepozornosťou pri sledovaní značiek sme zbehli príliš do doliny. Okolo chaty W. Dirnbacher Hütte sme vystúpali na planinu Grünschacher, odkiaľ bol pekný výhľad na susedné pohorie Schneeberg s najvyšším vrcholom Klosterwappen. Stretávali sme množstvo domácich turistov aj s malými deťmi, takže sme sa blížili k civilizácii. Okolo 14. hod. sme dorazili k chate Ottohaus, kde sme chvíľu odpočívali a dali si čapované pivo, ktoré chutilo výborne. Potom ešte ku skalnému oknu Torlweg a museli sme ponáhľať na lanovku Raxseilbahn. Lístok stál 9,70 € so zľavou pre 10 osôb. Lanovkou sme sa dostali o 1100 m nižšie do okrajovej časti mesta Reichenau an der Rax. Tu nás už čakal autobus. Dlho sme sa nezdržovali a autobus vyrazil na spiatočnú cestu. Tá ubiehala bez problémov a o 19. hod. sme boli na Starej Turej.
Všetci sme boli s turistikou spokojní, mnohí sme boli v týchto pohoriach prvý krát. Vydarilo sa aj počasie, hoci prvý deň pršalo, ďalšie dni boli vynikajúce s dobrou viditeľnosťou a dobrými podmienkami na fotografovanie. Akcia bola organizačne veľmi dobre zvládnutá, za čo patrí poďakovanie vedúcemu výpravy Ing. Julovi Eiselemu.