Uskutočnené zájazdy r. 2009
Autobusový zájazd MARTINSKÉ HOLE - 3.10.2009
Trasa: Bystrička, Lázky - Humience - Vidlica - Veľká Lúka - Krížava - Minčol - sedlo Javorina - Strečno
V sobotu 3.10.2009 sa konal 6. autobusový zájazd v tomto roku (predtým Kremnické vrchy, Chřiby, Macocha, Kežmarok, Hostýnske vrchy). Z Myjavy odchádzame o 6,30 hod. a do Martina prichádzame okolo 9,30 hod. Meteorológovia sľubovali pekné počasie, ktoré sa aj po ceste ukazovalo. V raňajšom chlade sa ostro rysovali okolité hory. Tešili sme sa na dobrú viditeľnosť. Nakoniec to však bolo inak.
Skupina "A" vystúpila v osade Lázky pri dedine Bystrička. Na trasu štartujeme o 9,45 hod. Žltá značka vedie popri chatovej osade. Spočiatku mierne stúpanie sa mení na strmšie a takto stúpame skoro hodinu. Žiadny oddych rovnejším úsekom. Na hrebeň to má trvať 3 hodiny. No pri ostrom tempe to skrátime viac ako o hodinu. Začínajú pribúdať mraky, čo sa nám nepáči. Dúfame, že pršať nebude, lebo na to nie sme pripravení.
O 11,30 hod. sme na hrebeni a začínajú výhľady. Predvrchol sa volá Humience a je vysoký skoro 1400 m. Z Lázok sme vystúpali 900 m. Ďalší terén je už miernejší. Je tu tiež množstvo čučoriedok, ktorým neodolávame a sem-tam oberáme. Viditeľnosť sa zhoršila a očakávané výhľady do diaľky sú zastreté mrakmi. Ale aj tak môžeme byť radi, že neprší. V októbri sa už na dobré počasie veľmi nedá spoliehať.
Po pol hodine prichádzame na Veľkú Lúku, najvyšší bod Martinských holí (1475 m). Je 12. hod. a práve tu majú zraz turisti-veteráni z Martina. Chystajú sa na losovanie tomboly po 1 €. Ceny sú zaujímavé, ale nemáme čas sa zdržovať čakaním. Kráčame ďalej a hľadáme miesto, kde by sme sa mohli najesť. Neďaleko vysielača Krížava sú lavičky a tak sa tu usalašíme. Prichádzajú členovia skupiny "B", ktorí vystupovali pohodlnejším chodníkom z Martina, Podstrání. Asi v 2/3 cesty mali chatu na Martinských holiach, kde je možnosť občerstviť sa.
Po občerstvení pokračujeme ďalej lúčnatým terénom na Zázrivú. Odtiaľ už vidieť ďalšiu trasu na Minčol a Úplaz. Medzi Úplazom a Minčolom je časť lesnatého terénu, ktorým musíme najprv zostúpiť asi 100 výškových metrov a potom zase vystúpiť na vrchol Minčolu (1364 m). Je odtiaľto pekný výhľad do Turčianskej doliny, tiež na opačnú stranu smer Žilina. Vidieť aj ďalšiu trasu na Strečno a v diaľke krivánsku časť Malej Fatry. Chvíľu odpočívame a potom zase ďalej.
Začína sa prejavovať únava a to nás čaká ešte vyše 1000 m zostupu k hradu Strečno. Skupina "B" zostupuje z Minčola do dediny Piatrová. Je to o niečo kratšie, ale tiež v niektorých úsekoch riadne strmé. Asi po hodine zostupovania do výšky okolo 970 m prichádzame do sedla Javorina. Kúsok odtiaľto je pomník padnutým vojakom a partizánom 1. čs. armádneho zboru. Kopec sa volá Polom a je z veľkej časti zničený ťažbou kameňa v blízkom kameňolome. Pomník je zarastený a neudržovaný. Okolité kríky už vysoko vyrástli a zakrývajú výhľady na krivánsku časť Malej Fatry. Boli sme tu naposledy v r. 2003 a vtedy to tu bolo lepšie. Pomník by si zaslúžil väčšiu starostlivosť.
Z Polomu treba stále zostupovať, v niektorých miestach je cesta riadne strmá. Nohy dostávajú zabrať. Konečne sme na Strečne. Hľadáme ostatných členov našej skupiny, ktorí išli rýchlejšie, v bufete pod hradom však nie sú. Nakoniec ich nájdeme v nedostavanom Gazdovskom dvore, kde majú hlavný stan pltníci, ktorí prevážajú turistov na pltiach okolo Strečna. Domáci pán nás informuje o cenách splavovania (10 €) a problémoch, ktoré majú s výstavbou dvora. Pod hradom nás však čakajú ostatné skupiny, tiež začalo byť chladno, lebo slnko zapadlo za hory. Ideme teda do autobusu a pred pol šiestou štartujeme na spiatočnú cestu. Cesta ubehla bez problémov a o 20,15 hod. sme doma. Akcia vcelku vydarená, len mohlo byť hore lepšie počasie a teplejšie.